Deň s Kristínou Jankovou. Čo robí absolventka, ktorá aj po štúdiu zostala na FSEV?

Dnes vám v rubrike Deň s… predstavíme Kristínu Jankovú, ktorá je absolventkou programu Európske štúdiá na našej fakulte a zároveň tu v roku 2016 obhájila aj svoju dizertačnú prácu. Na fakulte pôsobí v súčasnosti ako odborná asistentka na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov a dokonca patrí k jedným z najmladších prodekanov a prodekaniek na Univerzite Komenského.

Pozícia učiteľky Vám veľmi svedčí, bola učiť študentov vaša zamýšľaná voľba?
Učiteľstvo ma vždy lákalo. Keď som si podávala prihlášku na vysokú školu, tak som si podávala prihlášku aj na učiteľstvo. Môj plán po magisterskom štúdiu bol taký, že si spravím pedagogické minimum a vrátim sa učiť na „gympel“ (pozn. v Nových Zámkoch), kde som študovala, a začnem tam učiť NOSku a angličtinu. Počas doktorátu som ale začala som učiť tu, venovať sa študentom a pani dekanka mi prenechala aktivitu konferencie Model United Nations, kde berieme a trénujeme študentky a študentov na modelové zasadnutia OSN. Popri učeniu a školeniu záverečných prác som sa teda začala viac zaoberať aj akémusi mentorovaniu študentiek a študentov a veľmi ma to baví.

Je pekné vidieť, že ste sa našli v tom, čo robíte.
Nikdy som neočakávala, že by som sa dostala na akademickú pôdu, to som vôbec neplánovala. Učiť na strednej škole je predsa len trošku iné ako učiť na vysokej škole, ale som tu rada, pretože sa môžem stále vzdelávať a stále sa mám kde intelektuálne a vedecky posúvať. Asi by som nemohla mať prácu, ktorá nemá žiadny spoločenský efekt. Hlavne som rada, keď vidím ten efekt na študentkách a študentoch. Vnímam to aj z pohľadu, že učiteľ/ka nie je iba na to, aby vám povedal novú látku, ale aby vás aj trochu viedol životom. Myslím si, že moje skúsenosti (študentské aj životné) by som mala posunúť ďalej.

Čomu sa venujete okrem príprav na vaše hodiny?
Ako som spomínala, venujem sa MUNkám, ale napríklad aj Regionálnej akadémii OSN. Je to extra vzdelávací medzinárodný program, ktorý máme spolu s inými zahraničnými univerzitami, napríklad v Česku, Maďarsku či Rakúsku a snažíme sa to vždy nejakým spôsobom rozširovať. Spolu s jednou našou absolventkou sme boli prvými účastníčkami z našej fakulty, to som bola čerstvá doktorandka. V tom čase Slovensko nemalo partnerskú univerzitu a tak som predložila návrh pani dekanke, či by sme sa nezapojili ako partnerská univerzita. O rok na to sme sa partnerskou univerzitou stali aj my. Vyberáme si a pripravujeme naše študentky a študentov, ktorí tam potom participujú. Pointou je prepojiť akademickú sféru so sférou medzinárodných organizácií, aby sme dostali výskum do medzinárodných organizácií a zároveň, aby sme robili výskum o veciach, ktoré majú spoločenský dopad. A ako najväčšie plus celej Regionálnej akadémie beriem možnosť networkingu. Študentky a študenti tak majú ideálnu príležitosť spoznať sa s ľuďmi z OSN. Teraz nechcem vyzerať ako nejaká karieristka, ale ešte stále to funguje tak, že do veľkej miery rozhoduje to, čo máte v životopise.

Okrem týchto aktivít som aj prodekanka pre štúdium, mám na starosti študijnú agendu. V rámci týchto oblastí je štúdium asi najkomplexnejšie, hlavne čo sa týka všetkých zmien a vnútorných predpisov, ktoré sa na univerzitách vydávajú a podobne. Opäť som to brala ako výzvu, keďže môj vek a odučené roky nenasvedčoval tomu, že by som mala byť prodekankou. Snažíme sa to tu však trošku omladiť a nezastať na jednom mieste. Stále sa treba niekam posúvať.

Ak by ste študovali na FSEVke znova, pristupovali by ste k štúdiu inak?
Keď si to tak spätne pozriem, tak by som ako študentka veci robila do veľkej miery inak. Určite by som sa inak pripravovala, detailnejšie. Už by som vedela, na ktoré veci sa zamerať. Napríklad pri čítaní textov. Pretože tie texty sú veľmi náročné na čítanie a ja som robila tú istú chybu, ktorú robí asi 70 % študentiek a študentov, že čítajú fakty a nečítajú kontext. A teraz už viem, že čítaniu treba venovať veľa času. Nestačí si ho prečítať jedenkrát, niekedy treba aj dvakrát, trikrát. Viem, že to môže byť únavné a nudné, ale nestačí, že si študent/ka nájde čas na čítanie. Treba si nájsť čas aj na rozmýšľanie, pretože kým text nepochopíte, nemáte z toho ani dobrý pocit. A mať dobrý pocit z toho, čo robíte, je podľa mňa kľúčové pre fungovanie hocijakého človeka.

Ako vnímate našu fakultu?
Veľké plus fakulty je, že rozvíja analytické schopnosti. Učíme študentky a študentov rozmýšľať trochu v iných kontextoch ako na iných fakultách. A tiež research-based fakulta. Nielenže aktívne prispievame k vedeckému poznaniu, ale tiež očakávame od študentiek a študentov, aby vedeli výskum navrhnúť a sami ho vedeli aj spraviť. Takých je na Slovensku málo v rámci všetkých spoločensko-vedných odborov. Medzi ďalšie pozitíva radím, že sa snažíme byť progresívni a flexibilní. Vnímame potreby študentov aj pracovného a podľa toho meníme študijné plány. Keď je nejaká aktuálna téma, snažíme sa k nej vytvoriť predmet. V zimnom semestri sme otvorili napríklad predmet Kritické myslenie.

Z vecí, čo ste zažili počas štúdia, na čo najradšej spomínate?
Na ústavovice. Pamätám si, keď sme zmeškali nočák na Mlyny hneď v prvom ročníku. Rozhodli sme sa ísť pešo zo Zochovej. A potom nás po ceste predbehla ďalšia 39 😃. Určite by som si zopakovala niektoré kurzy. Dôležitejšia otázka by bola, čo som počas štúdia nezažila a teraz to trochu ľutujem.

Čo by to bolo?
Iba v prváku som bola na intráku, potom som dochádzala. A myslím si, že keď zostanete na intráku v skupine vašich spolužiačok a spolužiakov, tak sa rozprávate o škole, o témach, ktoré sa týkajú vášho štúdia a stále sa niekam posúvate, keďže s tým naplno žijete. Človek potrebuje aj intelektuálne rásť a na to sú tie intráky dobré. Samozrejme, niekedy „zabijete“ aj veľa mozgových buniek, ale to, že ste v tej spoločnosti ľudí, to veľmi veľa robí. Takže z tých piatich rokov bol ten jeden málo. A určite by som šla na Erasmus.

Keby ste boli znovu študentka, kam by ste išli na Erasmus?
A mám neobmedzené finančné možnosti? 😃 Určite by som brala Oslo. S trochu limitovanými finančnými možnosťami by som išla do Groningenu, a keď nie to, tak asi Ľubľanu. Majú tam kvalitné odbory, kvalitných ľudí aj zaujímavé predmety. Prípadne ešte nejakú pobaltskú krajinu.

Čo robíte vo svojom voľnom čase?
Chodím s kamarátkami a kamarátmi na pub kvízy, síce hovoríme, že ideme na pivo, ale vždy to spájame s nejakou zábavou alebo hrávame spoločenské hry. V zime skladám puzzle. Pozerám seriály, napr. Big Bang Theory, IT Crowd, Handmaid’s Tale, Myšlienky vraha. Tiež mám rada politickú a právnickú tematiku. A, samozrejme, Game of Thrones. Z filmov si rada pozriem marvelovky. Ale radšej idem na to naše „pivo“ alebo do divadla.

Ako si predstavujete ideálny voľný deň?
Joooj. Spať, jesť, spať, ísť sa prejsť, niečo prečítať alebo si zahrať jesť, spať. Ešte niekde medzi tým kávička a koláčik alebo nejaké dobré rizoto z Gatto Matto. Ja som veľmi pôžitkársky typ človeka, rada si vychutnávam veci. Rada idem do prírody a užívam si výhľady. Nebaví ma tam síce vystúpiť, ale keď som už tam, potom si to vychutnávam. Keď som stále v office, tak sa potom snažím byť viac vonku, minimálne cez leto. Aby sa ale človek nezbláznil, neprepracoval sa a nevyhorel, spať je základ.

Povedzte mi o sebe niečo netradičnejšie alebo zábavné, čo sa Vám prihodilo.
Komunikujem tak polopatisticky, to znamená, že keď si predstavíte akademičku alebo akademika, tak ja vôbec nespadám do tohto stereotypu. Niekedy počas svojej výučby zažívam trápne situácie. Keď chcem študentky a študentov prebrať nejakou slovnou hračkou alebo vtipom, no nikto sa nezasmeje. Alebo keď si myslím, že stojím 20 cm od steny a chcem sa o ňu oprieť a neuvedomím si, že to je 70 cm a takmer padnem. Tiež často používam v jednej vete slovenčinu aj angličtinu, a potom mi nerozumie už vôbec nikto.

Autorka: Daniela Chupáčová