FSEV NA CESTÁCH: Čo má spoločné zrekonštruovaná dodávka a Varšava?

Katka končí magisterský stupeň psychológie a je veľmi zaujímavá osoba napríklad aj tým, že vie hrať na troch rôznych flautách – zobcovej, priečnej a írskej. Čo ma na nej ešte viac fascinuje, je jej sen o bývaní v neobvyklých alternatívnych domoch, ktorý má už od detstva. Momentálne u nej vyhráva zrekonštruovaná dodávka alebo mini domček z lodného kontajneru. Vo Varšave síce bývala v klasickom intrákovom byte, no Erasmus+ tam podľa jej slov stál za to!

Akú krajinu si si vybrala na ERASMUS+? Odporučila by si ju aj ostatným?
Bola som v Poľsku, vo Varšave a vybrala som si túto krajinu preto, lebo bola jednou z mála univerzít, kde sa dalo študovať v angličtine. Druhým dôvodom, prečo ma to ťahalo práve do Warszawy, bolo množstvo výborných a zaujímavých predmetov, z ktorých som si mohla vybrať. A potom tiež osobné odporúčania, či už Dr.Broniša, alebo osobne dievčat, ktoré tam predo mnou boli.

Ja som sa do tej školy zamilovala, takže som ju odporúčala všetkým, ktorí prejavili záujem ísť na Erasmus. V prvom rade som bola nesmierne spokojná s kvalitou vyučovacieho procesu. Na Warszawskej Univerzite je psychológii vyčlenená celá fakulta a anglický program tam má svoj vlastný, nezávislý študijný plán. Preto je výber predmetov, na ktoré sa môže Erasmák prihlásiť naozaj mimoriadne široký a sú aj veľmi zaujímavé a kvalitné. Mala som veľa hodín, na ktorých sme fungovali tak, že sme si doma načítali štúdie a na hodinách sme o nich diskutovali. Čo bolo urobené dobre, čo zle, na čo vedci prišli a ako to súvisí s tým, čo z psychológie už vieme. Podporovalo to myslenie a učili nás myslieť vedecky a kriticky. A potom tam bolo tiež mnoho praktických predmetov, kde sme reálne robili to, o čom sme sa predtým na prednáškach učili. Ďalším dôvodom, prečo som viacerým ľuďom odporúčala ísť na Erasmus práve sem, bola komunita študentov. Tento anglický psychologický program bol medzinárodný, čo znamenalo, že za spolužiakov som mala ľudí z celého sveta. Tak ako ja, aj oni  prichádzali do novej krajiny, kde mnohí ešte nemali zázemie. Preto boli školské chodby a gauče na nich vždy plné a vždy sa bolo s kým porozprávať, s kým skočiť na obed alebo na pivo.

Čoho si sa ako študentka na Erasmus+ výmene musela vzdať?
Samozrejme mi chýbali vzťahy, ktoré som mala doma, kamaráti, rodina. A niektoré aktivity, na ktoré som bola doma zvyknutá som tam nemala. Ale na druhej strane som si našla kopec nových vecí, do ktorých som sa chcela vždy pustiť, ale nejako mi to nevychádzalo. No a nejaký ten čas a nervy človeku zoberie to, kým dôjde na to, ako funguje celé to papierovanie okolo Erasmu. Musím ale spomenúť, že naša FSEVka je veľmi zhovievavá a férová v tom, ako Erasmus študentom uznáva kredity, ktoré z Erasmu donesú.

Bol Erasmus vo Varšave finančne náročný?
Na Erasmus som dostala grant 350 eur na mesiac. A keďže nie som úplne náročný človek a málo vecí kupujem, tak mi to v pohodičke stačilo a vyžila som z toho.

Kedy je podľa teba najlepší čas počas štúdia odísť na Erasmus?
Podľa mňa je najlepšie ísť počas druhého bakalárskeho ročníka, alebo prvého magisterského. Byť v ročníku, v ktorom sa píše bakalárka alebo diplomovka a ísť na Erasmus, prípadne tam byť celý rok, nie je úplne ideál. Človek je potom zavretý v izbe a píše, namiesto toho, aby si užíval Erasmus. Jediný problém s týmito ideálnymi ročníkmi je, že sa človek musí hlásiť o rok dopredu. V prvom bakalárskom ročníku Erasmus ešte nikto nerieši a v treťom bakalárskom zas rieši, či ostane v škole alebo ju zmení.

Aký je tvoj najlepší zážitok?
Na čo veľmi rada spomínam je, keď ma kamarátka, ktorú som tam spoznala, na moje narodeniny „uniesla“. Povedala mi, že si večer ideme niekam von vyjsť a zrazu sme sedeli v autobuse, ktorý išiel do Krakova a odtiaľ potom do Osvienčimu. Vedela, že tam veľmi chcem ísť, lebo ma zaujíma židovská kultúra a Holokaust. No a v Osvienčime som bola len ako malá a nič som si nepamätala. Kamarátka tam za ten čas, čo sme boli v Poľsku, bola už trikrát. Bola som presvedčená, že tam znovu so mnou nepôjde. A ona napriek tomu nachystala balíčky s jedlom, kúpila tortu a lístky a zobrala ma tam.

Stále sa však pýtate, čo má spoločné zrekonštruovaná dodávka a Varšava? Je to práve tá atypickosť. Niečo, čo je podobné ako všetko ostatné svojho druhu, no predsa v niečom zaujímavo zvláštne a vyskúšania hodné. Každý predsa vie, ako sa býva v byte, dome, a takisto každý dobre pozná, aké je to učiť sa. No bývanie v zrekonštruovanej dodávke a štúdium v zahraničí je v niečom nezvyčajné. A zistíme to len vtedy, keď vyjdeme zo svojich zabehaných koľají. Katka to celkovo hodnotí ako výbornú skúsenosť a hovorí, že človek príde do kontaktu s ľuďmi z rôznych kultúr, čo otvára jeho myslenie a pohľad na svet. Tak čo, necháš si túto príležitosť ujsť alebo ju využiješ?

Autorka: EH
Foto: Katarína Juríková