FSEV na cestách: Nemohla som dostať viac, ako to, čo som dostala v Španielsku

Mary študuje na FSEVke už štvrtý rok európske štúdiá. Počas bakalárskeho ročníka odcestovala na Erazmus+ do Španielska.  Jej pobyt nebol len o kúpaní sa v mori do polovice októbra. Aj keď jazyk ovládala, prvé 2 mesiace boli pre ňu španielska dedina. Napriek ťažkým začiatkom, dnes čerpá zo skúseností a nových priateľstiev, ktoré ju posúvajú vpred.

Minulý rok si bola na Erazme. Prečo si sa rozhodla práve pre Španielsko?Keď som sa rozhodovala či ísť alebo neísť na Erazmus, tak Španielsko u mňa už od začiatku hralo veľkú rolu. Maturovala som totiž zo španielčiny a už počas strednej som si k nej našla bližší vzťah. V Španielsku som mala na výber z 2 univerzít – v Almérii a Barcelone. Vybrala som si Almériu, hlavne kvôli nákladom a krásnemu prostrediu.

Aké si mala náklady na život?
Ja som bývala v rezidencií. Bolo to niečo ako naše intráky, ale tam to volajú rezidencia. Za ubytovanie aj so stravou som platila 400 € mesačne. Stravu som mala 3-krát denne, plus tam bolo vždy k dispozícií ovocie, takže keď som bola hladná, mohla som si hocikedy zobrať. Ďalej to boli výdavky na cestovanie a občas niečo ďalšie. Rátam, že to bolo okolo 450 € za mesiac. Rozpočet, ktorý som dostala z Erazmu, bol asi 420 € za mesiac, takže mi to veľmi dobre vyšlo. Ak by som bola v Barcelone, skutočné náklady na život by som mala omnoho vyššie.

Aj keď si vedela po španielsky, stačila ti tvoja španielčina na to, aby si sa dorozumela?
Išla som tam s tým, že moja španielčina je na dobrej úrovni. Zo španielčiny som maturovala a počas výšky som chodila aj do jazykovej školy – takže môj jazyk som mala naozaj aktívny. Stále som sa ho učila a používala. Andalúzania strašne rýchlo rozprávajú a prehĺtajú niektoré slabiky. Oni mi niečo rozprávali a mne trvalo asi 2 mesiace, kým som prišla na ich spôsob rozprávania a kým som pochopila, čo tým vlastne myslia. Nebolo to teda vôbec jednoduché.

O španieloch sa hovorí, že sú veľmi veselí a spoločenskí. Mala si aj ty takú skúsenosť?
Musím povedať, že tam boli veľmi dobrí ľudia. V rezidencií som bývala s rodenými španielkami. Mali sme spoločné priestory a každý večer  sme spolu pozerali filmy a zabávali sa. Nežili sme každá za seba, ale bolo tam niečo komunitné a mňa to veľmi pritiahlo. Áno, na jednej strane som bola smutná, že tam nemám svoju rodinu, priateľov zo Slovenska a skoro nikomu som nič nerozumela. Na druhej strane som sa tam cítila ako doma a priateľstvá, ktoré som si vytvorila boli vďaka tomu oveľa bližšie. Bolo nás tam 30 dievčat a ony boli pre mňa ako sestry.

Keď si odchádzala, spravili ti dievčatá aj oslavu na rozlúčku?
Áno, oni to volajú Féria a to je niečo ako hodové slávnosti. Španieli to slávia v lete. Ja som odchádzala vo februári a už by som si to s nimi nezažila. U nich je Féria veľká slávnosť, tak mi ju chceli pripraviť. Vyzdobili pre mňa celú miestnosť rôznymi vlajočkami a obliekli ma do tradičných andalúzskych šiat, dali mi veľkú ružu do vlasov, náramky a náhrdelníky. Nakoniec som podostávala aj darčeky na rozlúčku.

Teraz, keď si na Slovensku, rozmýšľala si, že by si išla na Erazmus znova?
Ak by som išla znova, tak preto, že si chcem zopakovať presne to isté. Pre mňa bol ten zážitok intenzívny hlavne vďaka ľuďom, ktorých som spoznala. Oni sa stali mojou druhou rodinou.  Zistila som tam, že nepotrebujem zažívať stále niečo nové. Nie som ten typ človeka, ktorý potrebuje objaviť celý svet. Vieš, predtým som chcela veľa cestovať a objavovať a zažiť vždy niečo nové.

Ten mainstream, ktorý teraz často vidíme?
Presne. Bola som tým úplne ovplyvnená a myslela som si, že to chcem aj ja. Po Španielsku som si uvedomila, že nechcem. Podľa mňa som nemohla dostať viac, ako to, čo som dostala tam.

Takže by si si Španielsko vybrala znovu?
Asi áno. Mne Španielsko prirástlo k srdcu. Aj ten jazyk. Veľmi ma to drží už odkedy som sa začala učiť španielčinu. Teraz si napríklad robím certifikát na úroveň C1. Mňa ten pobyt tak rozbehol v jazyku, že by bola škoda nevyužiť to. Uvedomila som si aj to, že keď chcem v živote niečo dosiahnuť, nemôžem sa spoliehať len na to čo som zažila, ale že na sebe musím neustále pracovať.

A na záver, je niečo, čo ťa na Španielsku šokovalo?
Pamätám si, že keď som prvýkrát prišla do izby, zarazilo ma, že som nikde nevidela radiátor. Povedala som si, že asi nemajú studené zimy, tak nepotrebujú kúriť. No a potom prišla zima. Vonku bolo 15°C a v mojej izbe bolo tiež 15°C. Do spoločných priestorov nám dali prenosné radiátory. Vtedy som chodila dosť naobliekaná a poprosila som ich, či by mi jeden radiátor požičali do izbu. Je to paradox, no aj keď som na Slovensku zvyknutá na tuhšie zimy, bola mi väčšia zima než domácim. Preto, ak sa niekto chystá do Španielska študovať či pracovať, určite by som odporúčala vziať si teplé oblečenie na zimu. 

Autorka: Verča
Fotky: Mary