FSEV v zahraničí: Od Nového Zélandu až po Bratislavu

Gabriel Weibl spočiatku na gymnáziu nepatril medzi najlepších žiakov, nakoniec vyštudoval európske štúdia na Novom Zélande a na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV učí od roku 2016. Rád skúša nové veci, ochutnal aj cvrčky na našom TEDxUniverzitaKomenského, cestuje, vzdeláva sa, navštevuje kultúrne podujatia a sem-tam si zašportuje.

Študovali ste na University of Canterbury na Novom Zélande. Prečo práve Nový Zéland?
Zhoda náhod. Išiel som sa tam učiť angličtinu a cestovať. Anglicko som si nevybral preto, aby som nebol v domácej komunite,  Austráliu kvôli nebezpečným zvieratám. Vybrala ho najskôr sesternica, mali sme ísť pôvodne traja. Na Nový Zéland som sa po dvoch rokoch vrátil už kvôli vzťahu. Štúdium bolo nevyhnutné pre získanie lepšieho zamestnania. Skoro 8 rokov som pracoval v bankovníctve. Iné zamestnanie ako v reštaurácii či upratovanie sa nedalo zohnať. Poradili mi, aby som si spravil jazykovú skúšku. Bol to IELTS. Potom som absolvoval pár kurzov popri práci. Na univerzitu som sa odhodlal až po pol roku neúspešných pohovorov. Canterbury som si vybral, pretože som žil v Christchurchi.

Začal som s ekonómiou, zmenil som to na históriu, potom politológiu, až som zakotvil na európskych štúdiách, pretože boli rôznorodé. Pozostávali z výučby politiky, kultúry, histórie, geografie aj práva a boli tam zaujímaví ľudia. Chodil som na ich semináre, vypytoval sa učiteľov aj žiakov, tak som si ich oťukal.

Akí sú ľudia na Novom Zélande?
Super, ako všade. Zaujímaví, uvoľnenejší. Akonáhle zasvieti slnko, behajú bosí a nosia krátke nohavice odhliadnuc od ročného obdobia. Mne sa tam zapáčilo až neskôr. Pôvodne som si nevedel zvyknúť, mal som pár zlých skúseností, ale chcel som vydržať kvôli jazyku. Nevedel som, či budem mať možnosť opäť sa vrátiť. Všeobecne sa ľudia na ulici či v MHD zdravia a vyslovia „How are you“, no nie vždy počkajú na dlhšie odpovede.

Dodnes nechápem, ako ľudia zvládajú žiť v Aucklande, kde je vyše 50 sopiek. Zmizol som odtiaľ hneď ako bola príležitosť, ale potom ma zemetrasenie zastihlo aj tak. Kamoška z Thajska, s ktorou som tam chodil na kurz, mala asi najlepšiu odpoveď na také veci. Keď som sa jej pýtal, či sa mám očkovať proti malárii, keď ju pôjdem navštíviť, pozrela mi na dlaň a čiaru, povedala že nemusím, pretože aj keby som ju dostal, tak ju prežijem.

Dočítala som sa o Vás, že ste mali možnosť vyskúšať štúdium v rôznych krajinách. Kde ste sa cítili najlepšie?

Všade boli dobré veci, aj keď tie miesta boli odlišné. Treba sa zaujímať o veci, ktoré sa dejú tam, kde práve ste, a potom je fajn, aj keď je to len na krátky čas.

Ako by ste porovnali našu fakultu/univerzitu s tými svetovými?
Aj na našej sa dejú svetové veci. Ústavovice, FSEV Fest, TedX sa rátajú tiež. Všetky fakulty a univerzity, kde som bol, majú rôzne možnosti, z časti dané geografickou polohou a finančnými prostriedkami. Napríklad výučba v angličtine má výhody, pretože to vie prilákať zahraničných študentov a lektorov. Každým jazykom sa vám otvorí možnosť čerpať z viacerých zdrojov. Pri hľadaní práce, či zoznamovaní sa vám tiež zíde cudzí jazyk.

Máte nejakú radu pre ľudí, ktorí by chceli ísť študovať do zahraničia, ale majú obavy?
Netreba mať obavy. Počas práce už zrejme toľko voľna na cestovanie mať nebudú. Ak majú radi cestovanie, ale nepritrafí sa štúdium v zahraničí, môžu spoznávať svet aj prostredníctvom kamarátstiev so študentmi zo zahraničia, ktorí študujú u nás, alebo nech idú na konferencie, UN akadémie či stáže. Erasmus+ ponúka viaceré možnosti. Cestovať sa dá aj po skončení štúdia, alebo cez letné prázdniny. Načasovanie môže byť rôzne. Ja som sa pohol z miesta až keď som mal 26. Nech sa študenti pozrú aj na iné kontinenty. Čoskoro bude FSEVka vedieť poslať a privítať študentov z NZ, Taiwanu a viacerých aj mimoeurópskych krajín. Lektori aj štátnici tu boli, aj konferencie sme už zorganizovali.

Autorka: Zuzana Džongová
Foto: BA Hons Gabriel Weibl, PhD.