Študenti FSEV v Európskom parlamente

Koniec minulého týždňa bol iný ako tie všedné študijné, ktoré nás míňajú jeden za druhým ako semester plynie od septembra do decembra. Rozdiel bol v tom, že namiesto sedenia v škole sme spoznávali zákutia Európskeho parlamentu (EP), rozprávali sa s ľuďmi, ktorí sú priamo zapojení do diania v Európskej únii (EÚ), a navštevovali vzdelávacie a turistické atrakcie, ktoré majú zvýšiť povedomie o EÚ ako takej. To všetko priamo v pomyselnom srdci EÚ, v Bruseli. Táto možnosť prišla z iniciatívy dvoch dám – Veroniky Jankovičovej a Ivety Svetlíkovej a nám na FSEVke ju sprostredkovala riaditeľka nášho Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Oľga Gyárfášová.

Celý tento výlet, alebo skôr exkurzia, začala skoro ráno v stredu, keď sme nasadli do lietadla smerom do Bruselu. Agendu sme vopred poznali, no aj tak sme netušili, čo nás tam čaká, čo tam zažijeme, koho tam spoznáme a čo nám to dá. Píšem v množnom čase, lebo sme sa tam stretli piati študenti európskych štúdii zo FSEVky a teda sme v 40-člennom dave hrdo hájili meno našej fakulty a odboru, nehovoriac, že aj my v rámci ústavu sme sa bližšie spoznali a podelili si nejaké to know-how. Ale späť k pointe, pristáli sme bez komplikácii, dostali sa na hotel a už o doslova pár minút na to sme sa prechádzali po európskej štvrti v Bruseli, kde sme mali namierené do Domu európskej histórie.

Dom histórie a oceľová konštrukcia tiahnuca sa celým priestorom – tzv. vortex:

Toto miesto bola nádherná šesťposchodová budova, ktorá reprezentovala presne to, čo má v názve – históriu Európy. Jej hlavným pilierom bola oceľová konštrukcia, ktorá zachytávala udalosti, ktoré sa počas histórie udiali, a sprevádzala nás od prvého, až po šieste poschodie. Každé z poschodí malo svoju pointu a atmosféru, ktorá bola trefne dotváraná citátmi, dobovými prvkami a hlavne hudbou v pozadí. Treba bez príkras povedať, že dobrá investícia EÚ. Jednak tie myšlienky a udalosti boli urobené vizuálne a esteticky veľmi príťažlivo a človek rôznej vekovej kategórie, ako aj sociálnej vrstvy, ľahko pochopí hlavné myšlienky, ktoré sú v tom obsiahnuté.

Po prehliadke tohto, pokojne to môžeme nazvať múzeom, sme sa presunuli na miesto, na ktoré sme sa ako študenti politických vied náramne tešili. Bola to návšteva Európskej komisie – konkrétne DG Poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, kde sme mali prednášku a diskusiu s Dušanom Chrenkom. Človek by si povedal, že to bude možno nudné a strohé počúvanie o tom, aká je EÚ super a čo je náplňou jedného z jej reprezentantov. Veľmi rýchlo sme boli vyvedení z omylu. Áno, počúvali sme o tom, čo a ako robí EÚ, ale neboli to populisticko-propagandistické reči, na aké sme občas zvyknutí tu doma. Práve naopak, boli sme nabádaní k diskusii, k hlbšiemu rozboru tohto a oného fenoménu. Neriešili sme iba poľnohospodárstvo, ale celkovo problémy v EÚ a doma, debatovalo sa v podstate od začiatku do konca. Práve vďaka vášnivým diskusiám a otvorenosti pána Chrenka hodnotíme túto skúsenosť nadmieru pozitívne. Za oknami bolo vidieť už len zapálené svetlá z okolitých administratívnych budov a ručička hodiniek sa prehupla cez šesť hodín večer, ale my sme boli v neustálej rozprave o súčasnom stave EÚ.

EU zvonku a oceľová konštrukcia vnútri:

Na podobnej vlne sa niesol aj nasledujúci deň. Ten odštartoval v Európskom parlamente, kde sme mali možnosť vidieť veľkú oceľovú konštrukciu z balkónika, ktorú úspešne zakrývame na našej spoločnej fotke. EÚ vyzerá, že má rada moderné umenie. Každopádne, význam našej návštevy bol iný, než len obyčajné obdivovanie skulptúr a obsahu budovy. Dostali sme základnú prednášku o tom, ako funguje Európsky parlament, aké sú v ňom strany, výbory a všetko, na čo si spomeniete a učíme sa to každý rok na inom predmete. Nečakane sa však strhla debata aj tu, najmä ohľadne budúcich volieb do EP. No nakoľko náš program bol vystavaný veľmi precízne, tak po cca hodinke nás poctil svojou návštevou a príhovorom pán poslanec Maňka. Ten si našu návštevu a vedomosti z politického diania asi zle vysvetlil, keďže nám hovoril o svojej histórii na Slovensku a využil ten čas skôr na PR účely o svojej osobe, než aby prezentoval niečo obsažné pre študentov politických vied. No na našu úľavu nasledoval potom pán Ivan Štefanec, ktorý sa svojej role zhostil na A+.

Nie len, že nás privítal, ale veľmi rýchlo zistil, s kým sa rozpráva a bral nás ako rovnocenných diskutérov na témy, ktoré sa dotýkali EÚ, ale aj Slovenska v kontexte EÚ. Okrem toho, že sa naozaj nebál zodpovedať otázky rôzneho typu, občas aj impertinentné, tak bol ochotný s nami diskutovať aj po uplynutí času vyhradeného pre neho. Nervózna teta pracujúca pre EÚ nás síce vypoklonkovala z miestnosti, no diskusia aj tak pokračovala na chodbe. Celkom úsmevný príbeh a rovnako tak aj dôkaz, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Bolo zaujímavé porovnať prístup k podobným otázkam pána Chrenka a Štefanca. Hoci s nami obaja komunikovali veľmi otvorene a nebáli sa diskusií, tak bolo vidieť práve to, akú EÚ inštitúciu reprezentujú. Následne sme sa presunuli do srdca Európskeho parlamentu, ktoré každý využil na fotošúting
a my sme, samozrejme, nemohli zaostávať.

Študenti FSEV v srdci EP

Nasledoval obed v EP, kde bolo veľmi šokujúce zistenie, že k obedu tu v jedálni pokojne dostanete aj fľaštičku 0,2 vínka, alebo pivka. No nenechajte sa oklamať pozlátkom, ich obedy za to naozaj nestoja a kantíny na internátoch u nás by ich mohli učiť čo-to o varení. O sumách sa hádam ani nemusíme baviť.

Aby toho v tento deň nebolo málo, náš oficiálny program bol zhruba len v polovici. Presunuli sme sa do prestížneho think tanku – Wilfried Martens Centre for European Studies – strany EPP v EP, ktorého prezidentom je mimochodom náš bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Tu sme absolvovali prednášky rôzneho typu, začalo to človekom, ktorý pre tento think tank robí a skončilo pánom, ktorý lobuje v EP. Nemá význam menovať všetkých, ktorí nám tam niečo predniesli, skôr posolstvo, ktoré nám zanechali. Keďže každý z nich mal hodinku na to, aby povedal niečo o sebe, svojej práci a následne viedol diskusiu, tak si zväčša dobre premysleli koľko času venujú ktorej zložke. Neprekvapujúc sa väčšina rada pustila do debaty, a my sme tak mali možnosť spovedať ľudí z rôznych odvetví, ktorí pracujú pre EÚ. Či už ide o akademickú, marketingovú, administratívnu, alebo inú zložku.

Pre nás ako študentov, ktorí sa rozhodujú, čo robiť ďalej so svojím životom po vysokej škole, bola toto nesmierne cenná skúsenosť. Mali sme to šťastie, že hostia, respektíve speakri, nemali problém odpovedať na otázky rôzneho typu – často nám rovno povedali čo všetko museli urobiť, aby sa sem dostali, a hlavne ako zotrvať na danej pozícii – a pridali aj rady do života. Ukázali nám, že ak sa chceme venovať akademickému pokračovaniu, vieme ovplyvniť politiku na najvyššej úrovni. Ak neradi vytŕčame z davu, vždy je veľa papierov a procesov, ktoré treba spracovať, ale ak sme extroverti a radi sa presadzujeme, EÚ nám vie poskytnúť pódium, na ktorom si imaginárne zatancujeme.

Parlamentárium:

Posledný deň sme mali na programe už skôr oddychovú činnosť a tou bola návšteva Parlamentária – áno, prečítali ste to správne, nie je to planetárium. Tam som sa zo FSEVky zúčastnil už len ja, keďže niektorí mali skorší let a niektorým zdravotné problémy nedovolili sa zapojiť. Zo všetkého, čo som v Bruseli zažil za tieto tri dni, bolo toto asi najviac turisticky orientované. Opäť to bolo veľmi príjemne vizuálne spracované s veľkým dôrazom na detail. Človek hneď pri vchode dostal slúchadlo a čítačku, ktorú keď šuchol o expozíciu, dostal do ucha komplet celý príbeh k danej udalosti. Koncept a myšlienka bola veľmi podobná ako v Dome európskej histórie, no tu bol hlavný dôraz na integráciu EÚ a nie na Európu ako takú. Tiež tu bola miestnosť, ktorá znázorňovala EP a človek mal možnosť vypočuť si, ako prebiehajú rôzne procesy v jeho vnútri. Bolo to také prijemné oživenie si informácií, ktoré máme všetci v hlave, ale neustále zabúdame – napríklad ktorý štát sa kedy pričlenil a podobné. Kolegov študujúcich európske štúdiá isto napadnú rôzne príklady. Po skončení tejto návštevy sme mali voľný program po Bruseli a večer sa lietadlom presunuli naspäť do Bratislavy.

Rozhodne odporúčam študentom pravidelne si pozerať spoločný email, lebo nikdy neviete na aký poklad narazíte. Návštevy ako táto sú ideálnym spôsobom, ako sa niečo naučiť a nesedieť pri tom za lavicou v škole. Dialógy a diskusie, ktoré človek takto zažije, sú nesmierne podnetné pre jeho neskoršie štúdium, ako aj prácu a možno aj osobný život. Skúsenosť ako táto má moc dokázať, že veci nie sú len čierne alebo biele – je dobré si to uvedomiť a naučiť sa hľadať aj iné farby, alebo aspoň rešpektovať, že tam sú. Určite neplánujem po jednej návšteve Bruselu písať propagandu pre EÚ, ani nič na tento spôsob, ale ako som povedal, hodnotím návštevu takéhoto typu ako veľmi dobrý prostriedok na rozšírenie si obzorov. Na jednej strane sa človek naučí niečo nové, prípadne si overí, čo už vedel, len vidí ako to funguje v praxi. Na stane druhej získa skúsenosť s ľuďmi, ktorí môžu byť jeho konkurencia pri hľadaní si práce, no zároveň aj najlepší kamaráti, lebo sa zhodnú v názoroch a záujmoch. Posledná vec, ktorá mi ešte nedá nepodotknúť, je aj fakt, že je to ideálny spôsob, ako prezentovať svoju školu a znalosti, ktoré z nej človek získa. Porovnať ju s inými a uvedomiť si, aké šťastie má, že na Slovensku môže študovať na škole akou je tá naša FSEVka.

Text a foto: Rasťo Križan