Úspešní absolventi: Zo FSEV do Bologne

Má 23 rokov a politicky sa vníma ako konzervatívec burkeovského a kirkovského typu. Jeho snom je stať sa renesančným človekom, znalým vo všetkých oblastiach. Miluje Anglicko, anglické autá, pričom sám vlastní starý Jaguár. Nepohrdne dobrou knihou a rád sa započúva do tónov Bacha. Rád študuje psychológiu, neurovedy a fascinuje ho ľudský mozog. Viete, kto to môže byť? Nie? Prečítajte si rozhovor s absolventom Viliamom Ostatníkom a dozviete sa o ňom viac.

Aký odbor si študoval na FSEV?
Na FSEVke som študoval odbor medzinárodné vzťahy a európske štúdia. 

Ako sa Ti študovalo na FSEV?
Dá sa povedať, že sa mi študovalo fajn, aj keď ešte stále je čo robiť, aby z fakulty bolo miesto naozajstného myslenia, debatovania, poznávania, štúdia a poctivej prípravy verejne činných ľudí. Mal som veľa spolužiakov, ktorí celkom kašlali na štúdium, vytváralo to dojem, že sú tam “omylom”, alebo “len pre titul”. Také prostredie, kde nejde o úprimné a zanietené poznávanie pravdy, o cibrenie charakteru, ale len o akési (často krátkodobé) memorovanie nových informácii, je nedostatočné pre plný rozvoj človeka. Ani diplomat by nemal byť len “nabifľovaný” expert na jednu vec – mal by mať všeobecný záujem o svet, o kultúru, o politiku, históriu, aj umenie, atď.

V akom rozsahu Ti dalo štúdium na našej fakulte základe pre štúdium v zahraničí?
Čo sa týka prípravy do zahraničia, určite bolo pre mňa prospešné, že sa na FSEVke učia niektoré predmety po anglicky, z anglických textov, dokonca celé semináre a prednášky sú iba po anglicky. Človeka to pripraví aj po odbornej stránke, čo sa týka reči. Niektorí učitelia boli tiež inšpiráciou, vedeli zaujímavo prednášať, upútať pozornosť, rozdúchať ohník, aby potom človek sám študoval, bádal. Trochu škoda, že môj odbor na FSEV nemá zavedený povinný Erasmus pre každého študenta na jeden semester, a tiež že sa povinne neučí ešte jeden cudzí jazyk. Angličtina už dnes nie je výhodou, je to must, default. 

Prečo viedli tvoje kroky práve do Bologni? A čo si tam vyštudoval?
Dozvedel som sa o programe regionálnych interdisciplinárnych štúdii zameraných na Strednú a Východnú Európu, teda (aj) môj domov. Program, ktorý som vyštudoval (Interdisciplinary studies and research on Central and Eastern Europe), patrí medzi špičku v tomto konkrétnom smere. Študovať a robiť interdisciplinárny výskum znamená v praxi venovať sa viacerým aspektom a okruhom súvisiacim s politikou, teda nie len teórii medzinárodných vzťahov, ale aj ekonómii, histórii, kultúre, dokonca psychológii. Na to, aby človek porozumel istej krajine, alebo aj medzinárodným vzťahom (osobne to volám pracovne “behaviorálny prístup k medzinárodným vzťahom”), potrebuje širšie znalosti, lepší pochop histórie a kultúry, pokiaľ možno bez ideologických nánosov. S FSEV si v tomto momente dovolím ďalšie porovnanie, jedno z ideologického hľadiska, druhé z interdisciplinárneho. Často som totiž na FSEV cítil jasnú ideologickú tendenčnosť konkrétnych prednášajúcich, a viac-menej celej fakulty. Tá sa silno prejavovala vo výučbe, v sylabách atď., opačný názor bol braný s veľkou rezervou. Cieľom univerzity však nie je indoktrinovať, ale naučiť myslieť, logicky, poctivo a vecne argumentovať, a v neposlednom rade tolerovať iný názor a vedieť s ním polemizovať, prípadne sa ním nechať poučiť, ovplyvniť, motivovať, inšpirovať. V Bologni som vedel o profesoroch, ktorí mali trebárs marxistické názory, ale v prednáškach to cítiť vôbec nebolo, išlo im o diskusiu, o kritiku aj ich vlastných názorov. Čo sa týka interdisciplinarity, veľmi dobre si spomínam napríklad na kurzy politickej psychológie s doc. Findorom, boli skvelé, aj on bol veľmi profesionálny. Dalo mi to veľa, a to je podstatné.

Čomu sa momentálne venuješ a kde pôsobíš?
V Bologni som ukončil štúdium len v polovici tohto septembra, Taliani to majú nejaké posunuté. Zvažoval som viacero možností, najmä prácu v diplomacii, keďže som nejaký čas strávil na MZVaEZ a potom aj na našej ambasáde vo Washington, D.C.. To ma však akosi prešlo, je to pôvabná práca, ja však chcem skúmať, písať, učiť a tvoriť hodnoty. Politiku odkladám na neskôr. Tak som sa rozhodol pre PhD a akadémiu, avšak to už bolo na prihlášky neskoro, tak moje kroky putovali do Kolégia Antona Neuwirtha na jednoročný akademicko-formačný program. Som veľmi rád a vďačný, že som sa tam dostal, je to fascinujúce miesto plné mladých, zvedavých a inteligentných ľudí, ktorí chcú spoločne nachádzať pravdu, múdrosť, dobro a krásu, a stávať sa lepšími ľuďmi.

Čo vtipné si zažil počas pobytu v Bologni?
Niekomu to príde vtipné, no mňa ako človeka, ktorý chodí všade v predstihu znervózňoval fakt, že, Taliani totiž na čas moc nedbajú, všetko, čo malo mať nejaký začiatok, teda v danú hodinu a minútu, malo svoj reálny začiatok niekde asi o 25 minút neskôr. Nik sa pritom nenáhlil, to bolo normálne, profesor (ak bol Talian) sa dokonca čudoval, že sme niektorí ne-Taliani v strese a spytujeme sa, prečo už dávno neprednáša. Je to milé, táto talianska mentalita, že sa niet kam ponáhľať. Dolce vita. Tiež neviem či vtipným, ale vrcholom bolo, keď som organizoval pozvanie, príhovor a diskusiu s Václavom Klausom na Bolognskej univerzite. Vyše pol roka som na to tlačil, potom som to aj trochu vzdal, pretože som nevidel záujem zo strany našej administratívy. Keď som vycestoval v treťom semestri do Litvy, asi po dvoch týždňoch mi prišiel mail od nášho riaditeľa programu, že ďakuje za pomoc pri organizácii, Klaus prišiel a dobre podiskutovali. 🙂 No problem! 

Čo by si odkázal študentom FSEV?
V prvom rade si myslím, že je dôležité na vysokej škole dospieť k poznaniu, že naučí sa len ten, kto sa naučiť chce. Nesťažujme sa stále na systém, neukazujme prstom – kto chce, ten si cestu nájde. Preberajme iniciatívu, snažme sa svoj život chytiť pevne do svojich rúk; stále len nereagujme, naučme sa rozhodovať. Ak ste na vysokej škole len kvôli titulu, osobne by som odporúčal prehodnotiť svoje rozhodnutie, keďže štúdium len pre titul je strata času. Robte niečo, čo má zmysel, nie len čo sa oplatí. Snažte sa byť najlepší v tom, čo vám je blízke. Vycestujte niekam, ale sa vráťte, aby ste na Slovensko priniesli nové poznatky a skúsenosti. Na záver – vždy hovorím, aby sme my mladí neboli “historicky namyslení” – aby sme si nemysleli, že všetko vieme, a že vieme veci zákonite lepšie ako naši predkovia, a že všetko staré je zlé a všetko nové dobré – často to tak nie je. Majme rešpekt k tomu, čo tu bolo pred nami, budujme na tom, kultivujme to; zlepšujme, ale rozumne. Pamätajme na to, kto je človek. Nesnažme sa niečo zmeniť len pre zmenu samotnú, tak ako nehovorme len pre to, aby sme niečo povedali, aj keď tým vlastne nepovieme nič. Prajem všetko dobré! 

Autor: Bianka Karlíková
Foto: Viliam Ostatník