FSEV na cestách: Desaťmesačná jazda na kolotoči vo Florencii.

Miška je študentkou druhého ročníka sociálnej a pracovnej psychológie. Rada navštevuje pekné kaviarne s priateľmi, cestuje, chodí na turistiku a tiež pečie. Považuje sa za „MHDčkového čítača“, pretože tam trávi veľa času a spríjemňuje si ho čítaním. 😊

Prerušila si na rok štúdium, aby si odcestovala do zahraničia. Kam si vycestovala a prečo?
Odišla som do jednej dedinky blízko Florencie v Taliansku. Chcela som zažiť istú školu pre mladých ľudí z celého sveta, ktorá sa tam každý rok koná. Poznám pár ľudí, ktorí túto 10-mesačnú školu tiež spravili a rozhodla som sa, že to skúsim. Tento rok sme boli z 15 krajín sveta, bývali sme spolu v dome, spolu sme chodili na hodiny, pracovali, varili, upratovali, smiali sa a plakali. Je to rok, keď človek nechá všetko za sebou, príde otvorený (alebo si to aspoň myslí) učiť sa, prehodnocovať, rozmýšľať, no hlavne žiť a spoznávať. 

Určite si sa toho veľa za ten rok naučila. Môžeš nám prezradiť čo ti to dalo do života?
Viem, že veľmi veľa a hlavne, že na to budem postupne prichádzať celý život. Stále sa to ťažko reflektuje, práve preto, že človek žije veľmi intenzívne a dlhé dni. Ten pocit by som prirovnala k vozeniu sa na kolotoči. Získala som pár veľmi autentických a hlbokých vzťahov. Tiež cítim, že mi mnoho odlišných ľudí poskytlo veľa odlišných pohľadov na veci. A v neposlednom rade som zistila veľa vecí o sebe. Napríklad aj to, čo mi až tak nejde. Čo by bolo pekné zmeniť a čo treba prijať, lebo to som jednoducho ja. Každý si tam prejde takou svojou cestou, plnou krásnych ale aj ťažkých vecí. No nikto z nás by ten rok v živote nevymenil za nič iné 😊.  

Tvoj najlepší zážitok z ciest?
Bezkonkurenčne plávanie s obrovskými korytnačkami a delfíny na Filipínach.

Ktoré krajiny si navštívila a kde sa ti najviac páčilo?
Nepovažujem sa za veľkého cestovateľa, myslím, že ešte potrebujem vidieť veľa miest, aby som to mohla povedať. Čo ma najviac dostalo zo všetkých vecí, ktoré som videla v Taliansku bolo asi Assisi, tá stará časť mesta hore na konci má úžasnú atmosféru. Inak som tam mimochodom v ten deň stretla na ulici Angelu Merkelovú. Ale naozaj sa mi páči Európa, hocičo v nej. Práve až pobyt so všetkými tými ľuďmi minulý rok mi dal chuť cestovať von z Európy. Teraz to bude už len dilema, koho navštíviť skôr. Ale takou mojou srdcovkou sú ešte krajiny, ktoré si neviem predstaviť predtým, ako tam idem. Tým, že ľudia o nich hovoria rôzne, častokrát protichodné veci. Napríklad Ukrajina, Srbsko, alebo aj tie Filipíny. To bol dosť silný zážitok.

Máš nejakú radu pre ľudí, čo by chceli odísť na istý čas do zahraničia, ale majú obavy?
Že ak to chcete skúsiť, určite choďte teraz. Obavy budú vždy, ale tie máte aj tu, takže to nech vás nezastaví 😊. Osobne si myslím, že teraz je ten najlepší čas, nič nás tu zatiaľ neviaže, ani trvalá práca, ani rodina. Je možné, že ak to budete odkladať, nikdy to neurobíte. Je to veľmi dobrá skúsenosť, ktorá posúva. Určite to pomáha k väčšej samostatnosti, ale človek spozná najmä sám seba… ako reaguje v rôznych situáciách. A tiež je podľa mňa dôležité vyjsť z tej našej maličkej slovenskej reality. Hlavne, keď tu vidím tie rasistické názory, čo prichádzajú v poslednom čase. K tomu sa tu radšej nebudem ani vyjadrovať, určite tu máte nejakú cenzúru.

Autorka: Zuzana Džongová

Zdroj obrázkov: https://www.pexels.com/