Migrácia – výzvy a príležitosti

Debata o migrácii však často nie je založená na vedeckých poznatkoch a faktoch, silne prítomné emócie, vášne a politická rétorika obmedzujú  vedecký prístup k tejto problematike.

Snahu vniesť do tejto témy odbornosť a prispieť k formovaniu diskusie založenej na argumentoch reflektuje aj významné podujatie, ktoré sme na Univerzite Komenského hostili. Dňa 14. decembra 2017 organizovala Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied (FSEV UK) konferenciu s názvom Migrácia – výzvy a príležitosti. Konferencia sa konala pod záštitou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) a Slovenskej komisie pre UNESCO.

V Rektorskej sieni UK sa stretli významní predstavitelia slovenských a medzinárodných inštitúcií, ktorí počas dopoludňajších prednášok a popoludňajšieho workshopu prezentovali fakty a skúsenosti s migráciou, integračným procesom a bezpečnostnými otázkami. Konferenciu otvoril rektor UK profesor Karol Mičieta a následne veľvyslanec s osobitným poverením MZVaEZ SR pre migráciu, j.e. Jaroslav Chlebo.

Ako hlavní rečníci sa predstavili Marta Cygan, riaditeľka Oddelenia pre migráciu a azyl, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné záležitosti Európskej komisie, John Crowley, vedúci Sekcie pre výskum, politiku a rozvoj, Sekcia spoločenských a humanitných vied UNESCO a Blanka Timurhan, riaditeľka Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, Migračný úrad MZVaEZ SR.

V rámci všetkých príspevkov odznel spoločný odkaz – migrácia je osobitný fenomén, ktorý nemožno „zaškatuľkovať“, a s ktorým sa musíme naučiť pracovať a žiť. Nie je to proces, ktorý možno zastaviť či ukončiť, je to proces, ktorý sa v rámci vývoja ľudstva, ekonomických a sociálnych zmien deje.

John Crowley považuje za potrebné, zdieľať skúsenosti so sociálnou transformáciou a poukázal na to, že úlohou medzinárodnej organizácie je aj pomôcť štátom v ich individuálnych potrebách. Ako uviedol, „my sami sme vytvorili svet, v ktorom hranice hrajú tak dôležitú úlohu“. Nemali by to byť práve hranice ako striktne inštitucionalizovaný prístup, ale optika ľudských práv, spoločnosti a nás všetkých.

Marta Cygan prezentovala aktuálne kroky EK v tejto oblasti, reflexiu na pripravovaný Globálny kompakt o migrácii ako aj Globálny kompakt o utečencoch. Podľa jej vyjadrenia si EÚ uvedomuje, že „migrácia nie je niečo, čo chceme zastaviť, chceme to však robiť lepšie. Európska únia tomu čelí spoločne.“

Národnú perspektívu a prácu s migrantmi prezentovala Blanka Timurhan. Podľa jej vyjadrenia existuje globálna, európska ale aj národná perspektíva migrácie a azylu. „Migrácia je pre ekonomiku prospešná, ak s ňou pracujeme správne, môžeme z nej ťažiť. Ak nie, môže spôsobiť vážne politické a ekonomické škody.“ Práve preto je dôležité, aby sa o jednotlivých faktoch, súvislostiach, predikciách a dopadoch na ekonomiku i spoločnosť hovorilo a hlavne sa v danej téme pracovalo viacúrovňovo.

V diskusii odzneli viaceré zaujímavé otázky k téme, ako napr. otázka riešenia dohody medzi EÚ a Tureckom ohľadom utečencov, ako sa má medzinárodné spoločenstvo postaviť k eskalujúcemu konfliktu medzi Izraelom a Palestínou s potenciálnou hrozbou nárastu utečencov, a i.

V poobednom paneli vystúpili zástupcovia slovenských organizácií, ktoré v oblasti práce s migrantmi, žiadateľmi o azyl, priamo pracujú. Vstup do problematiky začala Zuzana Števulová, riaditeľka Ligy za ľudské práva. Detailne identifikovala nedostatky súčasného azylového systému a poukázala na aktuálny medzinárodný vývoj v rámci prijímania tzv. globálneho kompaktu. Pohľad na súčasný stav práce s utečencami a žiadateľmi z pohľadu zabezpečenia pozitívneho záväzku prezentovala Petra Achbergerová, riaditeľka Migračného úradu MINV SR.  Poukázala aj na to, že v súčasnosti je žiadostí o azyl najmenej za celú existenciu Slovenskej republiky, a že samotný úrad pokrýva nielen agendu azylu, ale aj integrácie úspešných žiadateľov o azyl. V závere vystúpil Hugo Gloss zo Slovenskej katolíckej charity, ktorá priamo pracuje so žiadateľmi o azyl, osobami s doplnkovou ochranou alebo azylantmi. V rámci migrácie poukázal na to, že je základným ľudským právom právo na ľudskú dôstojnosť, a preto by sme sa nemali iba pýtať, čo štát či EÚ robí v tejto oblasti, ale každý jeden z nás by mohol pomôcť.

Samotná konferencia tak pre účastníkov z akademického priestoru, exekutívnej sféry, diplomacie, ale aj odborníkov z praxe priniesla nielen odborné pohľady, ale aj nové poznatky a výzvy. Migrácia je vlastne adaptačný mechanizmus (a v mnohých prípadoch ten jediný vhodný), a všetci zúčastnení aktéri by sa mali pozerať, aký vplyv bude mať najmä na tých, ktorí sú ňou priamo dotknutí.

Táto konferencia sa uskutočnila ako výstup projektu APVV-16-0540 „Ľudské práva a udržateľný rozvoj v zahraničných vzťahoch EÚ“.