Naši úspešní: Robert Martin Hudec

Róbert Martin Hudec, študent 1. ročníka magisterského stupňa študijného programu verejná politika (absolvent bakalárskeho programu európske štúdiá)

Prečo ste sa rozhodli študovať na FSEV UK?

Keď som sa v maturitnom ročníku rozhodoval, kam ďalej, proces rozhodovania bol skôr krok do tmy, ako premyslená študijná voľba. Veľa mojich spolužiakov malo už roky jasné, že chcú byť právnici, medici, ITčkári, no ja som len vedel, čo ma baví a čo nie. Veľmi rád som mal dejepis a občiansku výchovu, zvažoval som preto politológiu, právo, manažment alebo aj religionistiku. Európske štúdiá som si nakoniec vybral preto, lebo som sa chcel lepšie zorientovať  v tom, ako fungujú politické a ekonomické procesy v rámci Európy, zároveň ma na odbore zaujalo, že zahŕňal aj základy sociológie, ekonómie a práva a navyše, lákavé pre mňa bolo aj to, že väčšia časť programu je v anglickom jazyku.

Stále som však nevedel, čo chcem robiť, len si pamätám, ako som vyhlasoval že nikdy nebudem štátny úradník. Paradoxne, keď som si vyberal magisterské štúdium, získal som na túto profesiu úplne iný pohľad a rozhodol som sa študovať verejnú politiku. Momentálne  svoju budúcnosť vidím v štátnej správe.

Odkiaľ pochádzate?

Na strednú školu som chodil na Gymnázium Matky Alexie v Bratislave, na ktoré veľmi rád spomínam. Spoznal som tam veľa skvelých ľudí, ktorí ma vedeli aj motivovať a v mnohom mi boli príkladom. V maturitnom ročníku som objavil aktivitu, ktorá sa volá debatovanie. Podľa mňa je to jedna z najlepších aktivít, ktorej sa môže stredoškolák venovať. Je to organizovaná výmena názorov študentov stredných škôl, v ktorej figurujú dva trojčlenné tímy, ktoré stoja proti sebe. Jeden z nich ma úlohu obhájiť vopred zadanú tézu a druhý s ňou nesúhlasiť. Na debatných turnajoch som spoznal ľudí, ktorí sa zaujímali o rovnaké veci ako ja, no mali absolútne odlišný názor, čo ma donútilo zamýšľať sa nad vecami  z iného uhlu pohľadu.

Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Ako som spomínal, na strednej ma oslovila debata a venujem sa jej dodnes. Turnaje sa organizujú aj na vysokých školách, či už medzinárodné alebo československé.  Spoločne s kamarátmi sme založili debatný klub aj na vysokej škole. Klub má už štyri roky a momentálne sa stretávame na Katedre politológie FiF UK. Navštevujem stále aj stredoškolské turnaje, ako debatný rozhodca.

Veľkú časť môjho času posledný rok zobrala aj organizácia Veľkého protikorupčného pochodu. S viacerými priateľmi práve z našej Univerzity Komenského sme sa rozhodli podporiť túto pôvodne stredoškolskú iniciatívu. Už dlhodobo sa mi nepáčilo, ako veľa vecí v našej republike funguje, a cítil som dlhé nutkanie sa nejako vyjadriť, niečo povedať. Je to podobný pocit, ako keď vám na strednej vystrelí ruka hore, keď viete správnu odpoveď. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme reagovali na veci, ktoré sa okolo nás dejú. Garantovať zásadnú zmenu neviem, ale viem s absolútnou istotou povedať, že ak by sme nerobili nič, tak nič nedosiahneme. Práve preto si veľmi vážim Dávida a Karolínu, lebo oni, dvaja stredoškoláci, založili event na facebooku a sami netušili, čo sa bude diať, no chceli sa ozvať, chceli niečo zmeniť.

Čo vás na štúdiu najviac baví?

Momentálne na Verejnej politike hodnotím ako prínosné, že máme naozaj kvalitné metodologické kurzy, na Kvalitatívnych metódach analýzy a výskumu sme prešli celým procesom výskumu – od prípravy rozhovoru po jeho prepis, analýzu až po výskumnú správu. Veľmi zaujímavý je aj predmet Nástroje verejnej politiky, kde máme v seminárnej práci analyzovať nami zvolený nástroj, ja som sa rozhodol pozrieť sa na fungovanie asistenta učiteľa pre zdravotne znevýhodnené deti.

Počas mojej výmeny na Helsinskej univerzite ma najviac nadchol kurz o populizme, kde sme sa venovali pohľadu viacerých akademikov na tento problém. Predtým, ako som kurz absolvoval, som si myslel, že viem čo populizmus je, veď predsa to, keď politik hovorí ľuďom, čo chcú počuť. Teraz si to však netrúfam povedať. O populizme som písal aj bakalársku prácu, v ktorej som hľadal jeho prejavy v internetovej komunikácii vybranej politickej strany.

Ako Vás ovplyvňuje štúdium, myslíte si, že ste sa počas štúdia zmenili, niekam sa posunuli?

Samozrejme, bolo toho veľmi veľa, čo som sa dozvedel, a začal som stretávať ešte viac nových ľudí, ktorí boli iní ako ja. Sám som skôr konzervatívny pravičiar, no veľa z mojich spolužiakov alebo učiteľov sa nachádza na opačnej strane politického kompasu. Mám rád, keď sú moje názory konfrontované s inými. Žijem v dobe, v ktorej je veľmi ľahké sa uzavrieť do svojej vlastnej bubliny a iné názory nevnímať. Ja si rád vypočujem odlišné pohľady, buď prehodnotím, že som sa mýlil, alebo sa v mojom názore môžem viac utvrdiť a byť si ním istejší. Práve toto sa mi dialo aj na FSEVke a som za to rád.

Aké sú Vaše plány na najbližší rok? V akom odvetví, prípadne kde konkrétne, by ste chceli pracovať po ukončení vzdelávania na FSEV UK?

 V najbližšom roku si chcem nájsť nejakú dlhodobú stáž. Najviac ma láka štátna správa alebo think-tanky. Veľmi lákavé sú analytické jednotky, ktoré buď sú, alebo vznikajú na ministerstvách. Považujem za veľmi dôležité, aby sme rozhodnutia robili na základe zozbieraných a zanalyzovaných dát, a snažili sa tak o čo najviac prospešné rozhodnutia pre spoločnosť. Veľmi sa mi páči vznik Klubu úradníkov dobrej vôle. Snažia sa spájať ľudí, ktorí majú chuť a ochotu veci zmeniť naprieč všetkými sektormi štátnej a verejnej správy.

Čo by ste poradili dnešným stredoškolákom, ktorí chcú byť úspešní, ale nevedia, ako a kde začať?

Necítim sa ako niekto, kto má niekomu diktovať recept na úspech. Viem len zhodnotiť dve veci, ktoré ma mrzia z môjho stredoškolského štúdia. Prvá vec je tá, že som nezačal skôr debatovať – a teraz tým nechcem povedať, že každý by mal debatovať, aj keď  je to skvelá aktivita a všetkým ju odporúčam. Najdôležitejšie je nájsť komunitu šikovných ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy ako vy. Viete sa navzájom posúvať a rozvíjať sa v niečom, v čom chcete byť dobrí. Druhá vec, ktorá ma mrzí, je, že som sa nedostatočne venoval jazykom. Obstojne ovládam len angličtinu, na strednej som mal španielčinu, no neviem z nej veľa. Je to škoda, bol to stratený čas a teraz sa to všetko dobieha náročnejšie.