Potetovaní ľudia sú atraktívnejší ako tí čo tetovanie nemajú. Mýtus alebo pravda?

Foto: Getty Images

Tetovanie, rovnako ako kultúra, sa neustále mení a vyvíja sa. Už tisícročia, až do súčasnej doby, má rôzne podoby a má vo svete svoje miesto. Neustále prináša obrovské množstvo informácií o tom kto sme, kým chceme byť, odkiaľ sme prišli a aké sú naše túžby či obavy. (Lars Krutak, antropológ).

Výstižnejšie slovné spojenie pre našu fakultu ako “skupinová práca” snáď ani nie je. Na každom predmete sa aspoň do jednej zapojíme. Ale netreba to zavrhovať. Vďaka projektom a výskumom, ktoré musíme robiť v skupinkách, sa neustále dozvedáme nové veci. Inak tomu nie je ani pri našom mini výskume o minoritných skupinách.

Minoritná skupina v našom výskume?

Minoritná skupina je vnímaná ako skupina osôb, ktorá sa nejakým spôsobom odlišuje od väčšinovej spoločnosti. Zo sociologického hľadiska je ešte dôležité, aby sa o minoritnej skupine diskutovalo, aby sa jej členovia združovali, prípadne aby sa so skupinou spájali rôzne reprezentácie.

Pre náš výskum sme si vybrali minoritnú skupinu “potetovaných.” Najvýraznejším znakom, ktorý ich odlišuje od majoritnej skupiny, je tetovanie samotné. Štúdie, ktoré sa v minulosti zaoberali výskumom rozdielov naznačujú, že potetovaní sú v porovnaní s “ostatnými” extrovertnejší, viac vyhľadávajú dobrodružstvo, majú sklon viac riskovať a sú menej konformní. Súčasné štúdie však naznačujú, že potetovaní a nepotetovaní sú si podobní a nie sú medzi nimi žiadne významné rozdiely.

Foto: British GQ

Sú ľudia s tetovaním atraktívnejší?

V našom výskume vychádzame hlavne zo štúdií Swami a kol. (2016) a Seiter a Hatch (2005). Podobne ako v ich výskumoch, aj my sme sa snažili zistiť či a) existuje rozdiel v ochote riskovať u respondentov s tetovaním a u respondentov bez tetovania a či b) prítomnosť tetovania dokáže zvýšiť atraktivitu jednotlivcov.

V našom výskume sme sa rozhodli pre dotazníkovú metódu. Zúčastnilo sa ho 41 respondentov vo veku od 18 do 44 rokov. 20 respondentov s tetovaním a 21 bez tetovaní. Súčasťou dotazníka boli demografické otázky ako je vek, či jednotlivec má alebo nemá tetovanie a kde.

Ďalšou kategóriou boli otázky zamerané na ochotu riskovať. Boli to otázky, kde mali respondenti vyjadriť mieru súhlasu s výrokom na škále od veľmi nepravdepodobné po veľmi pravdepodobné. Pýtali sme sa na otázky do akej miery sú ochotní nesúhlasiť s autoritou, skúšať adrenalínové športy alebo dokonca, do akej miery by sa rozhodli nevrátiť peňaženku, ktorú našli na ulici. Na základe výsledkov tejto časti sa medzi potetovanými a nepotetovanými neukázali takmer žiadne rozdiely.

Mohli by sme teda vyhodnotiť, že tetovanie nie je indikátorom správania, kedy sú ľudia ochotní riskovať. Skôr sa táto tendencia ukazuje u jednotlivcov bez ohľadu na tetovanie. Treťou kategóriou bolo vnímanie atraktivity potetovaných. Na začiatku týchto otázok bol obrázok muža a ženy s aj bez tetovania viď. nižšie. Potom nasledovali otázky typu do akej miery si myslíte, že je pekný/á, upravený/á alebo do akej miery by ste si vedeli predstaviť jeho/ju za priateľa/ku. Všetky odpovede mali participanti vzťahovať na potetovaných. Na základe analýzy dát zisťujeme, že ľudia bez tetovaní nevnímajú ľudí s tetovaním ako atraktívnejších. Dokonca, ani ľudia s tetovaním nevnímajú potetovaných ako atraktívnejších.

Foto: Lucky’s Tattoo

Teda odpoveď na otázku či sú ľudia s tetovaním atraktívnejší je NIE. Potvrdzuje to nie len náš výskum, ale aj výsledky pôvodnej štúdie. V dnešnej dobe nie je tetovanie považované za znak, ktorý by z vás spravil neodolateľného. A však aj napriek tomu ho netreba zatracovať. Väčšinou dôvodom, prečo sa rozhodneme dať si tetovanie, nie je to, že chceme byť krajší.

Na základe nášho mini výskumu nemôžeme vyvodiť tvrdenia, ktoré by sa vzťahovali na všetkých, ale môžeme povedať, že sa ukazuje tendencia, že rozdiely medzi potetovanými a nepotetovanými sa zmenšujú. Toto by malo znižovať práve mieru nevraživosti voči potetovaným v médiách, na pracovisku a podobne.

Tetovanie má v našom živote stále miesto. Ale ak je vašou motiváciou to, že chcete zvýšiť svoju atraktivitu v očiach druhých, tak tetovanie nemusí byť tá pravá cesta. Zároveň sa ukazuje, že medzi potetovanými a nepotetovanými nie sú žiadne signifikantné rozdiely ani v ochote riskovať či miere konformity a podobne. To nás privádza k otázke mali: by byť potetovaní vnímaný ako minorita?

Autori článku: Barthová Michaela, Bordáčová Mária, Čerňa Lukáš, Chupáčová Danka, Jurgovská Mária,  Kancian Tomáš, Mlejová Tereza

Text je prácou študentiek a študentov sociálnej a pracovnej psychológie, ktorí v rámci kurzu Psychológia minoritných skupín vypracovali v tímoch výskumný projekt o stigmatizovanej skupine, ktorú si sami zvolili. Cieľom projektu bolo, aby si v skupinách vyskúšali tvorbu a priebeh práca na výskume. Sami si vytvorili teoretický rámec pre prácu, navrhli výskumné metódy a následne realizovali výskum. Súčasťou projektu bola prezentácia ich záverečných zistení, výsledkov a vyvodenie prípadných odporúčaní k zlepšeniu života skúmanej minority v spoločnosti. Jednotlivé tímy v rámci tohto projektu vypracovali aj reporty z výskumu, prostredníctvom ktorých by sme Vám ich práce chceli priblížiť a nenechať ich snahu a angažovanosť zapadnúť prachom.