Sú Rómovia naozaj takí zlí?

Foto: Obecné noviny.sk

Vo väčšine prípadov vzťah medzi majoritnými a minoritnými skupinami nie je práve najlepší. Inak tomu nie je ani v prípade Slovákov a Rómov. Je to naozaj smutné, ale diskriminácia a predsudky sú stále aktuálnou témou aj v 21. storočí. Podľa klasifikovaného odhadu organizovaného Ministerstvom práce Slovenskej republiky a rozvojovým programom OSN na území Slovenska žije vyše 400 000 Rómov.

Všetci sme si vedomí toho, že predsudky voči tejto početnej, stigmatizovanej minoritnej skupine sú na Slovensku naozaj veľké. Vzťahy medzi Slovákmi a rómskou komunitou sú už niekoľko desaťročí naozaj zlé a snaha o ich zlepšenie? Takmer žiadna. Čím dlhšie budeme tento problém ignorovať, tým ťažšie ho bude možné riešiť. Veľké množstvo negatívnych názorov a postojov voči tejto skupine vychádza práve z predsudkov. Sú Rómovia naozaj takí zlí? Alebo sú tvrdenia o nich neadekvátne zovšeobecnené na základe niekoľkých prípadov, či dokonca vytvárané zámerne – vplyvom negatívnej propagandy? Práve týmito a mnohými ďalšími otázkami sme sa zaoberali v našom projekte.

Zaujímalo nás, čo si o tejto často skloňovanej téme myslia študenti. Rozhodli sme sa inšpirovať štúdiou docenta Poppera (2006) Intervencia ne/priameho kontaktu na zlepšenie spolužitia medzi Rómami a majoritou: prvotné testovanie v prostredí strednej a vysokej školy. Z pôvodnej štúdie sme vybrali, niekoľko(pilier) otázok, ktoré sme položili 280 študentom (vo veku 16 až 37 rokov). Naším sekundárnym výskumným zámerom bolo zistiť či existujú a ako signifikantné budú rozdiely v názoroch ľudí vzhľadom na rozdielnu geografickú polohu v rámci Slovenskej Republiky.

Výsledky nepreukázali žiadne výraznejšie rozdiely medzi regiónmi. Asi najväčším pozitívom a príjemným prekvapením boli z veľkej časti kladné odpovede našich respondentov. Nie len, že veria v zlepšenie situácie medzi minoritou a majoritou, taktiež nevidia žiaden problém v tom, aby prichádzali s Rómami do kontaktu na dennej báze. Vďaka otvorenej otázke, ktorá ponúkala priestor vyjadriť sa respektíve navrhnúť možné spôsoby riešenia rómskeho problému sme v našom dotazníku sme prišli k mnohým zaujímavým nápadom na zlepšenie spolunažívania a všeobecnej mienky ako takej. Súčasťou našej práce je aj zaujímavý rozhovor so známym slovenským raperom rómskeho pôvodu – P.A.T.

Pouličný Autor Tónov, vlastným menom František Farkaš, je raper rómskej národnosti. František od malička vyrastal medzi rómskou komunitou a v súčasnosti patrí medzi popredných zástupcov slovenskej rapovej scény. Počas svojej kariéry sa stretol (a čo je ešte smutnejšie) aj stále stretáva s opovrhovaním, rasistickými urážkami či predsudkami, ktoré mu znepríjemňujú život. V našom rozhovore sa okrem iného vyjadril k veciam, o ktorých si myslí, že majú na svedomí zlú súčasnú atmosféru medzi Slovákmi a Rómskou komunitou. Boli sme milo prekvapení jeho otvorenosťou a pozitívnym prístupom, ktorý v sebe stále prechováva aj napriek mnohým negatívnym skúsenostiam, či už voči jeho osobe alebo k samotným Rómom.

Foto: Pravda

Napriek tomu, že v našom konkrétnom výskume sme sa stretávali pomerne často s pozitívne ladenými odpoveďami, ani zďaleka nemôžme tvrdiť, že vzťah medzi Slovákmi a Rómami je ideálny. Veľká časť tohto problému podľa nás pramení práve z predsudkov. Už samotná skladba slova „pred-sudok“ naznačuje, že predsudky typicky vznikajú “predom” pred tým, než má človek šancu konkrétnu osobu, či v tomto prípade skupinu ľudí, spoznať. Tento proces je prirodzený a patrí k základným pilierom ľudského prístupu k svetu, takže sa mu asi nevyhneme. Dôležitejšie je však ako s tými informáciami naložíme. Ak chceme niekoho začať súdiť mali by sme v prvom rade začať od seba.

Asi by bolo naivné tvrdiť, že Rómovia sú obyčajní a celkom rovnakí ľudia ako sme napr. my – Slováci. Nemajú svoje vlastné územie ani svoj vlastný štát, to však ani zďaleka neznamená že sú menejcenní ako ostatní. Ich identita je výrazná a skutočne jedinečná. Je pravdou, že sa s ich minoritou spájajú mnohé problémy a nedostatky, ale ktorý národ sa môže pochváliť dokonalou harmóniou bez žiadnych nedostatkov?

Všetci sme odlišní a svojím spôsobom výnimoční. Svet nie je jednofarebný napriek tomu, že ho tak veľa ľudí bohužiaľ vníma. Práve tá pestrá škála farieb ho robí takým výnimočným. Našou úlohou nie je posudzovať a v žiadnom prípade niektorú z týchto farieb odsudzovať. História nám ponúka hneď niekoľko príkladov, že takéto správanie nikam nevedie.
A nikdy nikam viesť nebude.

Text je prácou študentiek a študentov sociálnej a pracovnej psychológie, ktorí v rámci kurzu Psychológia minoritných skupín vypracovali v tímoch výskumný projekt o stigmatizovanej skupine, ktorú si sami zvolili. Cieľom projektu bolo, aby si v skupinách vyskúšali tvorbu a priebeh práca na výskume. Sami si vytvorili teoretický rámec pre prácu, navrhli výskumné metódy a následne realizovali výskum. Súčasťou projektu bola prezentácia ich záverečných zistení, výsledkov a vyvodenie prípadných odporúčaní k zlepšeniu života skúmanej minority v spoločnosti. Jednotlivé tímy v rámci tohto projektu vypracovali aj reporty z výskumu, prostredníctvom ktorých by sme Vám ich práce chceli priblížiť a nenechať ich snahu a angažovanosť zapadnúť prachom 🙂 

Autori výskumu: Ďurčová Katarína, Holubec Martin, Jurčina Matúš, Mirilovičová Michaela, Mitašik Marek, Pacovská Magdaléna

Text je prácou študentiek a študentov sociálnej a pracovnej psychológie, ktorí v rámci kurzu Psychológia minoritných skupín vypracovali v tímoch výskumný projekt o stigmatizovanej skupine, ktorú si sami zvolili. Cieľom projektu bolo, aby si v skupinách vyskúšali tvorbu a priebeh práca na výskume. Sami si vytvorili teoretický rámec pre prácu, navrhli výskumné metódy a následne realizovali výskum. Súčasťou projektu bola prezentácia ich záverečných zistení, výsledkov a vyvodenie prípadných odporúčaní k zlepšeniu života skúmanej minority v spoločnosti. Jednotlivé tímy v rámci tohto projektu vypracovali aj reporty z výskumu, prostredníctvom ktorých by sme Vám ich práce chceli priblížiť a nenechať ich snahu a angažovanosť zapadnúť prachom.