Vnímanie punkáčov

Foto: The Guardian

Ako sú vnímaní punkáči? Akým spôsobom punkáči prežívajú v dnešnom svete? Stretávajú sa s predsudkami? Cítia sa pochopení? Bude to niekedy lepšie? Keď vás zaujímajú odpovede, čítajte slobodne ďalej. Odpovede na všetky vyššie spomenuté otázky sme sa snažili nájsť cez výskum na predmete Psychológia minoritných skupín.

V krátkosti o punku:

V roku 1974 sa prvý krát objavila punk rocková hudba a štýl disen-franchised pracujúcej triedy. Punk rock sa začal v LA, kde v sedemdesiatych rokoch začali vznikať aj prvé (amatérske) punkové skupiny. V rokoch 1976-1977 sa objavila kapela Sex Pistols vďaka ktorej vznikla celá punková subkultúra v Londýne. Behom pár rokov sa punk rozšíril prakticky do celého sveta a stal sa sociálnym fenoménom.

Punk je hudobným štýlom, ktorý sa vyznačuje hlasnou hudbou a vzdorovitými textami a výstredným obliekaním/štýlom- vznikol ako reakcia mladých na hudbu, ktorá nahradila inovatívnu hudbu v 60 tych rokoch. Rovnako má punk aj ideologické základy, ktoré sa stavajú proti všetkému, čo obmedzuje slobodu človeka, vyjadrovania a myslenia.

Foto: Louder Sound

Náš výskumný projekt:

Keď sme rozmýšľali nad témou nášho výskumného projektu, v rámci pracovnej skupiny sme sa zhodli, že by bolo určite dobré bližšie preskúmať punkáčov a to práve z dôvodu, že ich hudba nám bola blízka. O ich subkultúre sme však vedeli menej, čo bolo hlavnou motiváciou prečo sme sa rozhodli preskúmať to, akým spôsobom punkáči žijú v dnešnej dobe, akým problémom musia čeliť a tiež aj to, ako ich vníma väčšinová populácia. Podstatnú časť nášho výskumu sme teda strávili práve rozhovormi s punkáčmi. V týchto rozhovoroch sme sa pýtali špecifické otázky, ktoré nám mali priblížiť ich vnímanie punkovej kultúry, ich názory a tiež to ako prežívajú a s čím sa stretávajú. Rovnako sme sa pýtali aj ľudí, mimo punkovej komunity na ich názory na punk a punkáčov.

Ako študenti odboru Sociálna a pracovná psychológia sme chceli prepojiť náš študijný odbor s tým čo ideme skúmať a preto sme v rozhovoroch tiež zisťovali to, ako vplýva svojský štýl punkáčov na ich uplatnenie na pracovnom trhu.

Našu výskumnú vzorku predstavovali traja punkáči a traja bežní ľudia vo veku 18 až 60 rokov.  Vzhľadom nato, že sme sa snažili ísť v rozhovoroch viac do hĺbky sme sa teda rozhodli pre menšiu reprezentatívnu vzorku.

Foto: AP

Čo sme zistili?

Najväčší rozdiel vo vnímaní punku bol v tom, že punkáči vnímali punk skôr ako životný štýl- bolo pre nich dôležité spoločenské posolstvo celkového boja proti nespravodlivosti, presadzovanie slobody a slobodného životného štýlu. Na druhej strane, ľudia mimo punkovej kultúry videli punkáčov ako zvláštnych ľudí, ktorí sa divne obliekajú, nestarajú sa o seba, počúvajú divokú hudbu a užívajú drogy.

Na zistenie toho, do akej miery vnímajú punkáči a nepunkáči ľudí z punkovej komunity sme si pomohli ilustračnými obrázkami zobrazujúcimi 1. človeka s veľmi punkovým štýlom, 2. človeka s miernym punkovým štýlom a 3. človeka s bežným štýlom (nižšie v článku), kde sme poprosili participantov o ich názor na ľudí na fotke. Tiež sme sa ich pýtali, či by mali problémy zamestnať niekoho z vyobrazených ľudí a ak áno, tak koho a prečo. Punkáči mali pozitívnejší postoj k ľudom s punkovým štýlom na fotke ako nepunkáči a rovnako by nemali problém ich zobrať do zamestnania, nepunkáči mali skôr neutrálny, alebo pozitívny postoj a problém zobrať do zamestnania by mali punkáčov, len v prípade ak by práca vyžadovala priamy kontakt s ľuďmi.

Keď sme sa punkáčov pýtali na problémy, s ktorými sa denne stretávajú, väčšina z nich nám povedala, že sa cítia byť spoločnosťou vnímaní negatívne. Mnoho z nich sa často stretávalo s tým, že ľudia zo širšej spoločnosti nevedeli z čoho všetkého punk pozostáva a vnímali ich iba ako „čudných výstredných ľudí, ktorí neprispievajú spoločnosti“. Rovnako sme sa dozvedeli, že v prípade, ak si chce punkáč ponechať svoj štýl, rozhodne by mal problém nájsť si stabilné zamestnanie- väčšina ľudí mimo punkovej komunity totiž prejavila názor, že punkáčov by nebolo prínosné zamestnať. Predsudky a negatívna percepcia punkáčov ľuďmi zo širšej spoločnosti teda boli problémom, s ktorým sa reprezentanti punkovej subkultúry stretávali pravidelne.

Foto: Forbes

Pozitívum do budúcna?

Počas nášho výskumu sa nám však podarilo zistiť aj pozitíva- ktoré sa punkáčov budú zrejme čím ďalej tým viac dotýkať. Z uskutočnených rozhovorov nám vyplynulo, že o predsudkoch a negatívnych názoroch rozhodoval vek ľudí širšej populácie. Zistili sme, že mladší ľudia vnímajú punkáčov pozitívne, alebo neutrálne a rovnako väčšina z nich uviedla, že by nemali problém, ak by si punkáči ponechali svoj špecifický štýl aj na pracovisku. Môžeme sa teda domnievať, že v budúcnosti budú punkáči vnímaní lepšie a pozitívnejšie.

Na záver…

…môžeme napísať, že tento jedinečný výskum bol pre nás dôležitou skúsenosťou- dozvedeli sme sa veľa o tom, ako prežívajú členovia punkovej subkultúry, s akými problémami sa musia dennodenne kvôli svojej príslušnosti stretávať a tiež aj to, že v budúcnosti sa ich postavenie v našej spoločnosti môže zmeniť k lepšiemu.

Autori článku: Martina Šatarová, Michaela Belišová, Nicole Móriczová, Nikola Blštáková, Paulína Jablonická, Dávid Safár, William Bakoš

Text je prácou študentiek a študentov sociálnej a pracovnej psychológie, ktorí v rámci kurzu Psychológia minoritných skupín vypracovali v tímoch výskumný projekt o stigmatizovanej skupine, ktorú si sami zvolili. Cieľom projektu bolo, aby si v skupinách vyskúšali tvorbu a priebeh práca na výskume. Sami si vytvorili teoretický rámec pre prácu, navrhli výskumné metódy a následne realizovali výskum. Súčasťou projektu bola prezentácia ich záverečných zistení, výsledkov a vyvodenie prípadných odporúčaní k zlepšeniu života skúmanej minority v spoločnosti. Jednotlivé tímy v rámci tohto projektu vypracovali aj reporty z výskumu, prostredníctvom ktorých by sme Vám ich práce chceli priblížiť a nenechať ich snahu a angažovanosť zapadnúť prachom.